Chránená krajinná oblasť Vihorlat patrí svojou rozlohou medzi naše najmenšie veľkoplošné chránené územia. Vlastná výmera chránenej krajinnej oblasti (ďalej len CHKO) predstavuje 4383 ha, ochranné pásmo 25 350 ha. Bola vyhlásená v zmysle zákona SNR č.1/1955 Zb. vyhláškou Č. 9 MK SSR zo dňa 28. decembra 1973.
Územie CHKO Vihorlat sa nachádza v najvýchodnejšej časti Slovenska. Vihorlatské vrchy sú na severe delené od Bukovských vrchov a Laboreckou vrchovinou Beskydským predhorím. Na západe a juhu hraničia s Východoslovenskou pahorkatinou. Vlastné územie CHKO má nepravidelný tvar. Zaberá strednú časť pohoria Vihorlat. Z južnej časti prechádza hranica vlastného územia CHKO pri obci Remetské Hámre, odtiaľ severovýchodným a severným smerom pokračuje údolím potoka Okna, potokom Barlahov a cez kótu Fetkov (978 m) smeruje na Nežabec (1023 m), odtiaľ severným smerom nad kótu na kameni (568 m). Z tejto kóty smeruje severná hranica CHKO na západ až nad obec Zemplínske Hámre, odtiaľ vedie kľukatá hranica približne okolo kót Podstava m), Dzika (834 m). Odtiaľ južným smerom dolinou Remetského potoka až na okraj obce Remetské Hámre. Najnižšie miesto CHKO je okraj lesa pri obci Remetské Hámre (320 m), najvyšší je vrch Nežabec (1023 m). Územie je administratívne začlenené do okresov Michalovce a Humenné.
Podstatu územia CHKO Vihorlat tvorí lesný pôdny fond, ktorý obhospodarujú lesné závody Sobrance, Humenné a Vojenské lesy a majetky Kamenica nad Cirochou. Územie je významné z viacerých hľadísk. Predovšetkým je to význam vodohospodársky a lesohospodársky, nakoľko toto územie je jedným z hlavných zdrojov a regulátorom zásobovania vodou. Túto funkciu plnia listnaté porasty s prevahou buka, duba, javora zastúpené viacerými fytocenologickými jednotkami, ktoré sú hlavným retenčným, protieróznym a pôdoochranným činiteľom. Z vedeckého hľadisika má spomínané územie význam najmä po geologicko-petrografickej, floristicko-faunistickej a lesníckej stránke. Tvorí veľmi ucelený, a takmer pôvodný objekt na štúdium a vedecký výskum.
Druhoradým nie je ani význam rozvoja cestovného ruchu, najmä z hradiska potreby zabezpečovania reprodukcie pracovných schopností obyvateľstva formou aktívneho oddychu a rekreácie. Územie umožňuje návštevníkom poznať nevšedné prírodné krasy a bohatstvo tejto oblasti. najznámejším a najnavštevovanejším lokalitám chránenej krajinnej oblasti v rámci cestovného ruchu a rekreácie patrí ŠPR Morské oko s jazerom rovnakého názvu. Jazero Morské oko leží v 618 m n. m., má rozlohu 13,8 ha a maximálnu hĺbku 25,10 m. Svojím pôvodom a vzhľadom patrí medzi skvosty nielen CHKO, ale aj v rámci Slovenska. Nad jazerom Morské oko sa na severnej strane vypína druhá dominanta CHKO Chránený prírodný výtvor Sninský kameň (1005 m), z ktorého sú panoramatické pohľadý na severnú a južnú stranu. Svojím vzhľadom, ako aj pestrosťou flóry si zasluhuje veľkú pozornosť. Na jeho južnej, prehriatej strane môžeme nájsť celý rad druhov exotermnej flóry na severnej strane flóru horských bučín. V severnej časti CHKO pri Snine sa nachádzajú Sninské rýbníky, ktoré sú centrom rekreácie s možnosťou kúpania, rekreovania sa, športového vyžitia a načerpania fyzických a duševných síl.
Návštevníci CHKO Vihorlat môžu využívať na pešie tury aj Náučný chodník Morské oko Sninský kameň Sninské rybníky, ktorý bol otvorený v roku 1984. Na trase dlhej km sa môžu návštevníci prostredníctvom náučných tabúľ oboznámiť s históriou a zvláštnosťami celej CHKO. Zvyšujúca sa návštevnosť CHKO Vihorlat ovplyvňuje aj blízkosť Zemplínskej šíravy, kde sa v čase letnej turistickej sezóny zrekreuje každoročne vyše milióna ľudí.
Územie terajšej CHKO Vihorlat malo veľký význam už v minulosti, a to najmä z hľadiska baníckeho a železiarskeho. Železná ruda bola objavená na severozápadnom úpätí Sninského kameňa už v roku1819, kde sa aj ťažila, o čom svedčia haldy hlušiny, ktorú možno nájsť na trase náučného chodníka. Neskoršie sa ťažilo aj na Mochnatom vrchu pri obci Remetské Hámre. Potrebná prísada na výrobu železa sa získavala ťažbou neďaleko od Morského oka.
Fotogaléria PRÍRODA OKOLIE
